reklama

Ťažký chemický útok

Včera bola Petržalka zamorená jedovatými plynmi. Pretože som bol na inom mieste, vnímal som to veľmi intenzívne. Je to zvláštne, ale dnes ešte žijem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

18:10
Odchádzam z domu. Pri pohľade z okna vidiac veľké čierne mračno si hovorím, že tá Kuchajda asi nie je až taký dobrý nápad.

18:15
Zisťujem pôvod mračna. Niečo horí medzi petržalskými továrňami. Ľudia sú fascinovaní. Fotia ako japonskí turisti. Spôsobujú na ceste hromadnú reťazovú haváriu. Ako keby ešte nikdy nevideli menší ohník.

18:17
Čakám na autobus. Moje hodinky zastali, preto sú všetky ďalšie informácie len v časovej následnosti. Cesty sú pokojné. Nikde žiadni požiarnici. Aj ja som pokojný. Myslím si, že požiarnici sú už na mieste a pomáhajú ohník uhasiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Som v meste a čakám na druhý autobus. Do tichého nedeľného večera sa zrazu ozve falošná húkačka a vzápätí vidím jediné požiarnické auto. Vyzeralo ako z múzea. A zasa ticho. Rozmýšľam, či tým autom išli priložiť, alebo hasiť.

Cestujem. Ľudia s nadšením rozprávajú o mračne dymu. Ja sa smejem, že kamarátom môžem konečne presne vysvetliť kde bývam. Stačí sledovať dym.

Potom nič. Nič také neštandardné až do chvíle, kedy zapadne slnko a odchádzam odprevadiť domov dve kamarátky. Jednej zvoní telefón. Má si dávať pozor, keď pôjde domov, lebo vraj unikli nejaké plyny a ona býva na území, ktoré je tiež priamo ohrozené. Okná majú byť zavreté, ľudia sa majú zdržovať doma. A len tak mimochodom ... Petržalku evakuujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uhm, pekne. Tak teda rodinu mám už v nejakom kryte a mňa pravdepodobne nepustia späť cez Dunaj. Obe kamarátky mi ponúknu možnosť prespať u nich. Je to veľmi milé a nezabudnem im to. Požičiavajú mi telefón a ja zisťujem ďalšie informácie. Naši sú doma. Žijú. Otec má ale trochu zvláštny hlas ... Vraj je to dobré, oni sa vrátili normálne domov a v televízii je o tom málo. Aby som teda prišiel.

Začína ma bolieť hlava. Spomínam si na „milovanú“ chémiu, kde nám vraveli, že jedovaté plyny človek ani nemusí cítiť.

Vždy sa bojím. keď nechávam ísť dievča večer samé, teraz však o to viac, že všetkým hrozí neviditeľný zabijak. Neskôr ale zisťujem, že kamarátka s ktorou som sa rozlúčil ako s prvou, je doma a žije. Tak všetci žijú, len ja zomriem! Naozaj mám obavy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lúčim sa aj s druhou kamarátkou, dohadujeme si upokojujúci signál, v prípade môjho náhodného prežitia danej katastrofy. Evakuácia. Evakuácia! Kam pôjdem? Čo je vo vzduchu? Na jednom bratislavskom moste vidím kolónu áut smerom do mesta. A z mesta ani jedno. Tak teda je to pravda ... Taxíky okolo mňa frčia jeden za druhým. Nastupujem do autobusu a vidím ľudí s batohmi a spacákmi ako mieria do mesta. Už tomu verím. Zažijem prvú evakuáciu. Plný napätia vchádzam s autobusom na most a ...

Nič. Všetko po starom. Nikto neuteká, všetci žijú. Zvláštne. Okná pootvárané, psy ani ich majitelia medzi domami nesvietia ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vystupujem. Analyzujem vzduch. Otrasný. To je dobre, taký ako vždy. Doma sledujem televíziu a dozvedám sa naozaj kompletné informácie. Ako málo stačí fantázii na vytvorenie obrazu situácie.

Beriem si z toho poučenie: Ak chceš prespať u nejakej kamarátky, podpáľ si chemický sklad pod vlastnými oknami. 

Aešte jedno do života : Tak málo stačí na vytvorenie krásneho príbehu v tvojej hlave. Tento príbeh však nikdy nebude celkom pravdivý.

Ondrej Székely

Ondrej Székely

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

chalan, ktorý sa pozerá na svet trochu inak, ako všetci okolo a vie, pre koho a pre čo sa oplatí tešiť sa zo života, aj keď to dnes nie je jednoduché Zoznam autorových rubrík:  Detský svetVeľký svetNeznámy svetNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu