Šaštín. Miesto mnohých zázrakov. Miesto s "úžasným" dopravným spojením. Preto ale nielen preto sme sa s mojou Zuzkou rozhodli prejsť aspoň časť cesty na historicky prvú púť zaľúbených párov po vlastných. Z pokory pred Niekým, kto riadi naše životy.

Bolo nám tam spolu veľmi dobre. Nechcem rozprávať o čase strávenom (z pohľadu niektorých možno zabitom) prednáškami alebo modlitbou, chcel by som sa s vami podeliť len o zopár vecí, ktoré ma oslovili.

• Je ohromujúce, že v dnešnej dobe hlásajúcej "inú" kultúru dokážu mladí, ktorí volajú do svojich vzťahov Boha, zaplniť celú baziliku. Je fantastické, že naša verejnoprávna televízia dokázala z tohto stretnutia priniesť reportáž a ukázať na dve minúty ľudí, ktorí si myslia, že sa dá prežívať vzťahy aj inak, možno "nemoderne".
• Možno neviem, o čo prichádzam, keď sa snažím žiť náš vzťah čisto. Po svadbe to ale zistím. Ak by som nečakal do svadby, nikdy by som nemohol zistiť o čo prichádzam.
• Netreba sa pýtať Šéfa, či je ona tá pravá. Veď sme slobodní a treba niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Šéf nám dáva slobodu a naše rozhodnutie požehná.
• Je fantastické vidieť chalanov, ktorí o druhej v noci v tuhom mraze odprevádzajú svoje milované na miesto ich nocľahu, neprotestujú a hoci sú mimo dohľadu všetkých autorít sami odchádzajú prespať na iné miesto.
• Je povzbudzujúce vidieť, že "divných" (rozumej v očiach niektorých spolužiakov alebo kamarátov) párov ako my chodí po našom Slovensku celkom dosť.
• Je super vedieť, že jedno dievča, ktoré ešte netuší, či sa niekedy stane mojou ženou, chce dávať pozor na mňa a chrániť ma pred každým pokušením.